Buntavar je reštauračný pivovar sídliaci vo Svite. Je to projekt manželov Buňovcov, pán Buňa je aj sládok. Základom ich sortimentu sú pšeničné pivá, ale načapujú vám aj pivné štýly z anglicky hovoriacich krajín. Pre zoznámenie s pivovarom som sa vybral k samotnému prameňu. V tomto prípade, prameňu piva. Ujala sa ma pani Buňová, jej manžel mal prácu, pripojil sa neskôr. Prečítajte si rozhovor, ktorý mi poskytla.
Čo bolo u vás prvé, nápad na pivovar alebo domovaričstvo?
Domovaričstvo. Manžel sa začal venovať domácemu vareniu piva v roku 2005.
Ako sa k tomu dostal?
Pochodili sme Nemecko, Rakúsko, Česko a jemu sa zapáčilo chodiť po minipivovaroch. Tam je to lepšie ako na Slovensku, je ich tam viac. A tak sa mu to zapáčilo, že sme si začali pivo variť doma.
A ako od toho došlo k nápadu založiť pivovar?
No tak také domovaričské pivo, viete ako to je. Najskôr to začalo ako varenie z koncentrátov, potom to manžela troška omrzelo. Neskôr začal z normálnych surovín, normálne receptúry, a tak. Už varil aj také normálne pivo. Chodili sme aj do Kvačian. Tam majú tiež svoj vlastný pivovar (pivovar Brontvai, pozn. autora) a majiteľ uvažoval o predaji svojej malej technológie, chcel totiž stále zväčšovať varne. A tak sme si povedali, či by sme aj my neskúsili otvoriť nejaký malý pivovar vo Svite. Bolo to všetko také postupné, ale varili sme pivo už na normálnej technológii.
Aké boli prekážky a výzvy, ktoré ste museli prekonať v začiatkoch?
Bolo toho dosť. 10 rokov života mám určite menej. Zo strany úradov a všetko, čo sa týka vybavovania a sprevádzkovania pivovaru. Bolo to náročné.
Najskôr sme chceli otvoriť pivovar v Poprade, ale tam sme nepochodili. Potom sme prišli sem do Svitu, aj keď je tu menej ľudí ako v Poprade. Šli sme za naším primátorom. Povedali sme mu, čo by sme chceli spraviť. Vyšiel nám v ústrety. Bol rád, že ideme robiť niečo, čo tu ešte nebolo.
Ako ste prišli na názov Buntavar?
Prvá časť je z Buňová/Buňa, teda Bun, „ta“ je ako podtatranský, sme prví pod Tatrami. A „var“ je varenie.
Od kedy oficiálne fungujete?
Teraz to budú 4 roky.
Čo sa zmenilo a čo ste sa naučili za tie 4 roky?
Zmenilo sa toho veľa. Začiatky boli ťažké, ako som spomínala. Naše receptúry sú už kvalitnejšie, lepšie, aj ľudia si pomaly zvykajú na iné typy piva. Lebo na Slovensku 40 rokov poznajú len svetlé a tmavé. Pritom pív je neskutočne veľa typov.
Koľko druhov pív ste varili na začiatku?
Na začiatku sme varili jeden typ.
Len pšeničné?
Áno, len to pšeničné.
A teraz varíte?
Teraz varíme 12. Sezónne. Na leto také ľahšie pivá, cez zimu troška silnejšie.
Môžete nám predstaviť také dve-tri najpopulárnejšie?
U nás sa najviac asi pije weizen, je to svetlé pšeničné pivo, samozrejme, nepasterizované kvasinkové pivo. To ide u nás asi najlepšie. Ale pijú sa všetky, podľa toho, aké je práve na výčape. Druhé je english pale ale, je to polotmavé jačmenné pivo, štrnásťstupňové, a také tretie najlepšie je americká ipa, tiež štrnásťstupňové, chmelené americkými chmeľmi.
Máte aj nejaké sviatočné, originál vianočné alebo veľkonočné?
Máme aj takéto. Máme takú sviatočnú edíciu. Na Vianoce Russian Imperial Stout, dvadsať stupňové pivo, ktoré bolo navarené v kolaborácii s domovaričom z Košíc, pánom Petrom Bognárom. Teraz sme dostali zaňho aj cenu Pivo roka 2013. Potom máme aj jedno veľkonočné. Je to pšeničné pivo, karamelové.
Sú niektoré viac preferované, napríklad ženami/mužmi alebo niečo podobné?
No sú aj také. Ženám chutí taký Michael blanche. Je to witbier, teda svetlé pšeničné pivo s prídavkom koriandra a pomarančovou kôrou. Starší zas pijú epu (EPA – English Pale Ale, poznámka autor), je to polotmavé pivo, trocha podobné plzenskému pivu. Tak asi preto.
Varíte aj nejaké spodne kvasené pivá alebo len vrchne?
Len vrchne kvasené, nemáme podmienky na to, aby sme mohli variť aj spodne kvasené.
Dá sa dostať vaše pivo čapované aj v iných podnikoch?
V Bratislave, Košiciach a Žiline v niektorých podnikoch (BA: Richtár Jakub, KE: Red nose pub, ZA: Na 7. schode, pozn. autora), ale sú to len podniky, ktoré čapujú pivá z minipivovarov. Oslovovalo nás veľa podnikov a krčiem, či by sme im nedali pivo. Ale potrpíme si na úroveň podniku, kam dávame naše pivo.
Spolupracujete so združením Slow food Tatry. Ako k tejto spolupráci došlo?
Vstúpili sme na základe toho, že oni takisto preferujú potraviny poctivé, kvalitné, čisté, z malých fariem. Takže sme sa s nimi troška spolčili, naše pivo je tiež poctivé, bez prídavkov, modifikátorov, bez éčiek, tak nás vzali za členov.
V spolupráci s nimi varíte aj pivo Romuald?
Áno, toto unikátne pivo vzniklo práve zo spolupráce Slow food Tatry, Červeného kláštora a nás. My varíme Romualda do Červeného kláštora. Je to typ vrchne kvaseného piva s prídavkom medovicového medu, varený v spolupráci s Červeným kláštorom – oni nám dodávajú med na jeho varenie.
Teda ani tu ho nemáte ?
Mávame ho, ale nie ako Romuald. Pod názvom Romuald sa čapuje len v Červenom kláštore.
Plánujete v lete alebo potom nejaké akcie, alebo sa plánujete nejakých zúčastniť?
Stále nás pozývajú na nejaké akcie, ale my chodíme len na dve. Do Košíc na Pivo fest, to už máme také odskúšané, je to seriózna akcia. A potom teraz nás pozvali cez Slow food, ideme do Turína v októbri na prezentáciu. Ideme tam prezentovať náš pivovar. Po takých nejakých akciách, čo sa týka zábav, veľmi nechodíme.
A nejaký vlastný pivný festival?
My máme Október fest v septembri. To robíme už tretí rok. Taká super akcia. Je to zábava.
Na kedy to pripadá tento rok?
To pripadá tak začiatkom septembra, minulý rok sme to mali šiesteho. Podľa počasia.
Je niečo nové, čo chystáte do budúcna? Teda, čo môžete prezradiť? Nejaké nové pivo, kolaborácia alebo hocičo iné?
Momentálne chceme rozšíriť výrobu, aby sme zvládali vyrobiť viac piva. Okrem toho máme v pláne uvariť niečo silnejšie so slivkami. Ale podrobnosti nepoviem :).
Niečo, čo by ste chceli odkázať našim čitateľom?
Život je moc krátky na to, aby sme mohli piť zlé pivo.
Manželom Buňovcom ďakujem a prajem veľa úspechov v podnikaní aj varení piva.