{"id":283,"date":"2018-04-11T16:39:59","date_gmt":"2018-04-11T15:39:59","guid":{"rendered":"http:\/\/www.lukulia.sk\/magazin\/?p=283"},"modified":"2022-03-14T16:39:24","modified_gmt":"2022-03-14T15:39:24","slug":"flammkuchen-tarte-flambee-vyroba-creme-fraiche","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/www.lukulia.sk\/magazin\/flammkuchen-tarte-flambee-vyroba-creme-fraiche\/","title":{"rendered":"Flammkuchen a dom\u00e1ce cr\u00e8me fra\u00eeche"},"content":{"rendered":"

Flammkuchen, vo franc\u00faz\u0161tine tarte flamb\u00e9e (v oboch pr\u00edpadoch to znamen\u00e1 kol\u00e1\u010d pe\u010den\u00fd v ohni), je kol\u00e1\u010d podobn\u00fd pizzi poch\u00e1dzaj\u00faci z Nemecko-Franc\u00fazskeho pohrani\u010dia, z oblasti Alsaska. \u010co sa t\u00fdka Nemecka, je roz\u0161\u00edren\u00fd hlavne v z\u00e1padnom a ju\u017enom Nemecku<\/a>. Je to vlastne obdoba pizze na\u0161ich zemepisn\u00fdch \u0161\u00edrok. (Kv\u00f4li jednoduchosti budem pou\u017e\u00edva\u0165 jeho nemecky n\u00e1zov – Flammkuchen -, aj ke\u010f ako pozer\u00e1m na slovensk\u00fdch internetoch je zn\u00e1mej\u0161\u00ed pod franc\u00fazskym n\u00e1zvom tarte flamb\u00e9e) Tradi\u010dne je to tenk\u00fd \u0161tvorcov\u00fd kus cesta oblo\u017een\u00fd smotanou, cr\u00e8me fra\u00eeche alebo \u010derstv\u00fdm syrom, cibu\u013eou a slaninkou (\u010derstvou alebo prepra\u017eenou). Ale tak ako pri pizzi aj tu existuj\u00fa r\u00f4zne vari\u00e1cie a dokonca aj sladk\u00e9 varianty.<\/p>\n

\"Flammkuchen\"<\/a>Legenda hovor\u00ed, \u017ee pri pe\u010den\u00ed chleba sa spr\u00e1vna teplota pece sk\u00fa\u0161ala tenk\u00fdm k\u00faskom cesta. Odtia\u013e bol u\u017e len krok k tomu, aby niektor\u00e1 gazdinka oblo\u017eila toto cestou smotanou, cibu\u013eou a slaninou – surovinami, ktor\u00e9 boli st\u00e1le poruke. V rozp\u00e1lenej peci sa toto jedlo upieklo za p\u00e1r min\u00fat. To \u0161etrilo \u010das na \u010fal\u0161iu pr\u00e1cu. Recept sa stal popul\u00e1rny a r\u00fdchlo sa roz\u0161\u00edril. P\u00f4vodne sa jednalo o dom\u00e1cke vidiecke jedlo. Do miest a re\u0161taur\u00e1cii sa roz\u0161\u00edrilo v 60. rokov 20. storo\u010dia, po\u010das pizzovej hor\u00fa\u010dky. V Nemecku sa d\u00e1 v celku be\u017ene n\u00e1js\u0165 v re\u0161taur\u00e1ciach, piv\u00e1r\u0148ach, ale napr\u00edklad aj hoteloch, po\u010das celono\u010dnej prev\u00e1dzky.<\/p>\n

V niektor\u00fdch in\u00fdch \u010dastiach Slovenska, sa pri pe\u010den\u00ed chleba robilo nie\u010do podobn\u00e9. Na rozdiel od flammkuchenu, bolo cesto zvy\u010dajne hrub\u0161ie, a bolo oblo\u017een\u00e9 bu\u010f na slano, alebo na sladko. Na slano bryndzou, slaninou, klob\u00e1sou, cibu\u013eou a podobne, na sladko tvarohom a\/alebo lekv\u00e1rom. Hovorilo sa tomu podpecn\u00edk<\/a> (pod t\u00fdmto n\u00e1zvom sa d\u00e1 n\u00e1js\u0165 aj na festivaloch), podplamenn\u00edk, poplam\u00fach alebo popl\u00e1nok.<\/p>\n

Cr\u00e8me fra\u00eeche – \u010do to je a dom\u00e1ca v\u00fdroba<\/a><\/h3>\n

Cr\u00e8me fra\u00eeche je franc\u00fazske ozna\u010denie pre kysl\u00fa smotanu<\/a> s aspo\u0148 30% tuku. Ak tak\u00fato zo\u017eeniete vo svojich potravin\u00e1ch, probl\u00e9m vyrie\u0161en\u00fd a m\u00f4\u017eete t\u00fato \u010das\u0165 presko\u010di\u0165. Ak nie, je ve\u013emi jednoduch\u00fd sp\u00f4sob, ako si ju pripravi\u0165 doma. Jedin\u00e9, \u010do potrebujete je sladk\u00e1 smotana s po\u017eadovan\u00fdm mno\u017estvom tuku (\u0161\u013eaha\u010dkov\u00e1), trocha cmaru a asi de\u0148 \u010dasu. Do smotany vo vhodnej n\u00e1dobe (vi\u010f dole) prid\u00e1me cmar – asi dve ly\u017eice na t\u00e9glik smotany. N\u00e1dobu so smotanou nech\u00e1me pri izbovej teplote st\u00e1\u0165 do druh\u00e9ho d\u0148a. Mala by by\u0165 odkryt\u00e1 alebo, ak sa boj\u00edte prachu alebo hmyzu, priedu\u0161ne zakryt\u00e1. Napr\u00edklad g\u00e1zou alebo vo\u013ene polo\u017een\u00fdm vie\u010dkom. Potom ju d\u00e1me e\u0161te na p\u00e1r hod\u00edn do chladni\u010dky, aby stuhla. Ak ju aj hne\u010f nepou\u017eijete, mala by v chladni\u010dke vydr\u017ea\u0165 aspo\u0148 t\u00fd\u017ede\u0148.<\/p>\n

K \u010domu vlastne do\u0161lo? Kysl\u00e1 smotana (a teda aj cr\u00e8me fra\u00eeche) je vlastne sladk\u00e1 smotana zakysan\u00e1 mlie\u010dnymi kult\u00farami. Tie dod\u00e1me v podobe cmaru, v ktorom sa nach\u00e1dzaj\u00fa. A potom im u\u017e len treba dopria\u0165 \u010das, aby vykonali svoje dielo. Ak sa boj\u00edte necha\u0165 smotanu pri izbovej teplote, preto\u017ee sa pokaz\u00ed, nemajte obavy. Mlie\u010dna kult\u00fara z cmaru s\u00fa vlastne “dobr\u00e9” bakt\u00e9rie, ktor\u00e9 dr\u017eia tie “zl\u00e9” v \u0161achu. Okrem toho, pri dom\u00e1cej produkcii mlieka nebolo a nie je ni\u010d nezvy\u010dajne, dr\u017ea\u0165 mlieko a mlie\u010dne v\u00fdrobky ist\u00fd \u010das pri izbovej teplote.<\/p>\n

\"Cr\u00e8me<\/a>

Takto vyzer\u00e1 cr\u00e8me fra\u00eeche po asi dvadsiatich hodin\u00e1ch zakysania a dvoch hodin\u00e1ch v chladni\u010dke<\/p><\/div>\n

\u010co sa t\u00fdka pomeru cmaru a smotany, a \u010dasu zrenia, m\u00f4\u017eete experimentova\u0165. \u010c\u00edm viac cmaru, t\u00fdm bude viac \u0161tartovacej mlie\u010dnej kult\u00fary, a zakysanie prebehne r\u00fdchlej\u0161ie a za krat\u0161\u00ed \u010das. Ale z\u00e1rove\u0148 sa zni\u017euje mno\u017estvo tuku a v\u00fdsledn\u00e1 chu\u0165 nebude tak\u00e1 dobr\u00e1. A na druhej strane, \u010d\u00edm dlh\u0161\u00ed \u010das na zakysanie, t\u00fdm bude v\u00fdsledn\u00e1 smotana kr\u00e9movej\u0161ia. A teraz sp\u00e4\u0165 k receptu na flammkuchen.<\/p>\n

Samotn\u00fd recept<\/h3>\n