{"id":255,"date":"2018-03-19T10:09:57","date_gmt":"2018-03-19T09:09:57","guid":{"rendered":"http:\/\/www.lukulia.sk\/magazin\/?p=255"},"modified":"2020-05-27T09:08:56","modified_gmt":"2020-05-27T08:08:56","slug":"terroir-a-pivo","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/www.lukulia.sk\/magazin\/terroir-a-pivo\/","title":{"rendered":"Terroir a pivo"},"content":{"rendered":"

Terroir<\/a> je pojem pou\u017e\u00edvan\u00fd hlavne vo vin\u00e1rstve a ozna\u010duje vplyv miesta, kde dozrievalo hrozno, na charakter v\u00edna. Zah\u0155\u0148a tak\u00e9 veci ako typ a zlo\u017eenie p\u00f4dy, \u010dlenitos\u0165 ter\u00e9nu, kl\u00edmu, mikrokl\u00edmu a slne\u010dn\u00fd svit. Niektor\u00ed zah\u0155\u0148aj\u00fa do terroiru aj elementy vnesen\u00e9 \u010dlovekom, napr\u00edklad druh pou\u017eit\u00fdch kvasiniek alebo dozrievanie v sudoch. Vo v\u0161eobecnosti sa ale tento pojem pou\u017e\u00edva sk\u00f4r na ozna\u010denie mno\u017einy vec\u00ed, ktor\u00e9 vpl\u00fdvali na dozrievanie hrozna, nie na v\u00edno samotn\u00e9. Niektor\u00e9 odrody hrozna d\u00e1vaj\u00fa v\u00edna relat\u00edvne nez\u00e1visl\u00e9 od terroiru. Pri v\u00ednach z in\u00fdch odr\u00f4d, napr\u00edklad R\u00edzlingu r\u00fdnskeho<\/a>, sa terroir podpisuje zna\u010dnou mierou na v\u00fdslednom charaktere. V\u00edna tejto odrody z r\u00f4znych oblast\u00ed tak m\u00f4\u017eu by\u0165 dos\u0165 odli\u0161n\u00e9.
\n<\/span><\/p>\n

\"Vinica<\/a>

Vinica Caliterra. Foto: Vi\u00f1a Caliterra<\/a> \/ CC<\/a><\/p><\/div>\n

Napriek tomu, \u017ee pojem terroir sa sp\u00e1ja hlavne s vin\u00e1rstvom, wikip\u00e9dia<\/a> n\u00e1s pou\u010d\u00ed, \u017ee terroir sa prejavuje aj pri po\u013enohospod\u00e1rskych produktoch ako k\u00e1va, tabak, \u010dokol\u00e1da, \u010dili papri\u010dky, chme\u013e, ag\u00e1ve (Tequila), paradajky, javorov\u00fd sirup, \u010daj, marihuana, ale aj pri produktoch ako syry, su\u0161en\u00e9 \u0161unky a zrej\u00face destil\u00e1ty (whisky, rumy a podobne). Aj ke\u010f bol spomenut\u00fd chme\u013e, a budeme sa mu venova\u0165 aj trocha ni\u017e\u0161ie, ako je to s pivom ako celkom? To, s\u00edce vyr\u00e1ban\u00e9 z pr\u00edrodn\u00fdch surov\u00edn, je “umel\u00fd” produkt, tak ako napr\u00edklad chlieb. V akej miere sa na \u0148om odr\u00e1\u017ea vplyv prostredia? Tak na na to pozrime.
\n<\/span><\/p>\n

Terroir a pivovarn\u00edctvo<\/span><\/h2>\n

Kedysi, pred n\u00e1stupom globaliz\u00e1cie, mala ka\u017ed\u00e1 oblas\u0165 svoj vlastn\u00fd sp\u00f4sob varenia piva a pivn\u00fd \u0161t\u00fdl. Jednotliv\u00e9 pivn\u00e9 \u0161t\u00fdly sa mohli navz\u00e1jom dos\u0165 l\u00ed\u0161i\u0165 a \u010dasto chutili len miestnym obyvate\u013eom – a ob\u010das ani im. D\u00f4vodom tejto rozmanitosti boli jednak r\u00f4znorod\u00e9 recept\u00fary, napr\u00edklad prid\u00e1vanie r\u00f4znych byliniek<\/a> a \u010fal\u0161\u00edch pr\u00edsad; odli\u0161nos\u0165 miestnych surov\u00edn, hlavne vody a odr\u00f4d chme\u013ea, ale aj odli\u0161ne postupy pri pr\u00edprave sladu (\u010dasto p\u0161eni\u010dn\u00e9ho). V neposlednom rade za odli\u0161nos\u0165 mohli aj miestne kvasinky. Na rozdiel od s\u00fa\u010dastnosti, sa kvasinky nekultivovali (\u013eudia ani nevedeli, \u017ee nie\u010do tak\u00e9 existuje) a <\/span>pri varen\u00ed piva sa<\/span> tak nedbalo na \u010distotu. Na kvasen\u00ed a n\u00e1slednom dozrievan\u00ed piva sa podie\u013eali divok\u00e9 kvasinky a bakt\u00e9rie \u017eij\u00face v dreve kad\u00ed a sudov, ale aj vo vzduchu. Pivo malo z tohoto d\u00f4vodu \u010dasto nakysl\u00fa chu\u0165. Takto r\u00f4zne sa na uvarenom pive podpisoval genius loci<\/a> dan\u00e9ho miesta.
\n<\/span><\/p>\n

Pozrime sa na nieko\u013eko pr\u00edkladov t\u00fdchto p\u00f4vodn\u00fdch pivn\u00fdch \u0161t\u00fdlov, ktor\u00e9 sa zachovali do s\u00fa\u010dasnosti. Gose<\/a> je takmer zabudnut\u00fd pivn\u00fd \u0161t\u00fdl kysl\u00e9ho p\u0161eni\u010dn\u00e9ho piva. To dozrieva v \u0161peci\u00e1lnych f\u013ea\u0161iach s dlh\u00fdm hrdlom a prid\u00e1va sa do\u0148 \u0161tipka soli. \u010eal\u0161\u00edm pr\u00edkladom nezvykl\u00fdch recept\u00far je sahti<\/a>. Je to tradi\u010dn\u00fd f\u00ednsky pivn\u00fd \u0161t\u00fdl, ktor\u00fd sa var\u00ed \u010dasto a\u017e zo \u0161tyroch druhov obiln\u00edn (sladovan\u00e9ho aj nesladovan\u00e9ho <\/span>ja\u010dme\u0148a, ra\u017ee, p\u0161enice a ovsa) a dochucuje sa borievkov\u00fdmi bobu\u013eami (spolu s alebo namiesto chme\u013ea) a po uvaren\u00ed sa ced\u00ed cez borievkov\u00e9 kon\u00e1re. V r\u00f4znych regi\u00f3noch F\u00ednska sa m\u00f4\u017ee toto pivo l\u00ed\u0161i\u0165 a aj v okolit\u00fdch pobaltsk\u00fdch krajin\u00e1ch sa varia podobn\u00e9 pivn\u00e9 \u0161t\u00fdly. V \u0160k\u00f3tsku a in\u00fdch \u010dastiach Britsk\u00fdch ostrovov sa zase tradi\u010dne varilo pivo s pou\u017eit\u00edm vresu. <\/span><\/p>\n

Z ponuky kn\u00edhkupectva Martinus<\/strong>
\n